V pondelok 23. októbra sa popredný slovenský sochár, výtvarník a vysokoškolský pedagóg Juraj Bartusz dožíva 90 rokov.
Juraj Bartusz sa narodil 23. októbra 1933 v obci Kamenín na juhu
Slovenska do rodiny kamenára a betonárskeho majstra. Práve vďaka vplyvu
svojho otca sa mladý Juraj a jeho brat Július rozhodli odísť v roku 1950
do Prahy. Po štúdiách na Vyššej škole umeleckého priemyslu ho v roku
1954 prijali na pražskú Vysokú školu umeleckého priemyslu (1954 - 1958) a
v roku 1961 absolvoval Akadémiu výtvarných umení.
Po ukončení štúdií sa vrátil do Košíc, kde pôsobil na úseku výtvarnej
propagácie vo Východoslovenských železiarňach. Mladému umelcovi ale
nebola práca na propagačnom oddelení príliš po chuti, a tak začal
pôsobiť ako sochár v slobodnom povolaní.
Po roku 1968 sa zapájal do rôznych undergroundových skupín a podujatí.
Umelci organizovali utajované výstavy a iné tajné umelecké stretávania,
ktoré sa však nezaobišli bez výsluchov na Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Tak
napríklad v roku 1973 vypočúvala ŠtB Juraja Bartusza za nepovolené
vystavovanie v Maďarsku, pretože diela - ako povedal - neprešli
ideologickou komisiou.
Bartuszova tvorba, ktorej výrazne dominuje prvok akčnosti, sa vyznačuje
rozmanitosťou a experimentovaním s materiálmi i formami vyjadrenia.
Novátorská bola na Slovensku svojimi presahmi medzi jednotlivými
médiami, ktoré sa v jeho dielach často prelínajú: socha, kresba,
land-art, konceptuálne a akčné umenie, kresba a podobne.
Venoval sa monumentálnej aj komornej sochárskej tvorbe. Ako materiál
preferoval kov, v ranej tvorbe najmä lesklý plech, pričom na
veľkorozmerné diela využíval najmä kov a kameň.
Jeho Pomník obetiam vzbury v Krompachoch (1971) je jedným z prvých
pamätníkov na Slovensku po roku 1948, v ktorom autor ignoroval opisnosť
socialistického realizmu. Umiestnením sochy Júliusa Jakobyho (1977 -
1980) v nadživotnej veľkosti v centre Košíc - v blízkosti Dómu sv.
Alžbety - vyvoláva pocit osobného stretnutia maliara s ľuďmi na ulici.
Do verejného priestoru preniesol aj svoj dlhodobý záujem o tému
vesmírnych objavov (Pocta Gagarinovi, 1975). Je tiež autorom Fontány
Andyho Warhola v Medzilaborciach (2002).
Ako jeden z prvých na Slovensku využíval pri svojej tvorbe počítač, na ktorom vytváral špecifické počítačové plastiky.
Bohatá a plodná bola aj pedagogická činnosť Juraja Bartusza. V rokoch
1992 - 2002 pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v
Bratislave, na ktorej v rokoch 1990 - 1999 viedol Ateliér slobodnej
kreativity a v roku 1992 sa stal profesorom. V roku 1999 inicioval vznik
Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej
univerzity v Košiciach, kde aj pôsobil.
Za svoju tvorbu získal rôzne ocenenia a jeho diela sú zastúpené vo
viacerých významných európskych galériách. V rámci projektu Európske
hlavné mesto kultúry (EHMK) - Košice 2013 odhalili v máji 2013 pred
Technickou univerzitou v Košiciach sochu Juraja Bartusza.